Vnímanie farieb

Čo potrebujem, aby som videl?

V skratke, dve veci: oči a svetlo. Aj keď sa to javí ako úplne samozrejmé, pravdou je, že je tu podobnosť so známou otázkou, čo bolo skôr - sliepka alebo vajce? Očividne tu bolo skôr svetlo, predtým než sa vyvinuli zrakové orgány u prvotných foriem života, aby mohli pozorovať niečo, čo tu už dávnejšie existovalo, a to slnečné svetlo. Samozrejme, žiarenie dopadajúce na Zem sa neskladá len z vlnových dĺžok viditeľných ľudským okom. Škála týchto okom viditeľných vlnových dĺžok má však najväčšiu intenzitu práve preto, že sa oči počas evolúcie prispôsobili práve im!

Rozpätie vlnových dĺžok elektromagnetického žiarenia vnímaného ľudským okom ako viditeľné svetlo je približne od 400 nm do 700 nm (od 4 do 7 desaťtisícin milimetra). To znamená, že svetlo reprezentuje len malú časť celkového žiarenia, ktoré sa rozpína od niekoľko kilometrov dlhých rádiových vĺn až po rádioaktívne žiarenie s vlnovými dĺžkami siahajúcimi až k milióntinám milimetra. Už aj úzka škála vlnového žiarenia je však schopná zachytiť úplné spektrum farieb, od červenej až po modrú a fialovú.

Schopnosť rozlišovať farby je výsledkom vnímania jednotlivých vlnových dĺžok svetla ako rozdielne farby. V dôsledku toho je farba definovaná zmyslami osoby, ktorá ju vníma, nakoľko elektromagnetické žiarenie samé o sebe je bezfarebné a je jednoducho iba svetelnou energiou. Nakoľko je vnímanie farieb individuálnou schopnosťou, ľudia rozlišujú farby trochu rozdielne. Zvieratá dokážu vnímať ďaleko širšiu škálu farieb ako ľudia. Vrodené predispozície každého živočíšneho druhu rástli počas evolúcie. Niektoré vtáky a hmyz dokážu vnímať ultrafialové žiarenia za účelom zaobstarania si potravy.

Text a obrázky: Sakari Mäkelä, M.A.
(Článok v časopise Tikkurilan Viesti Newsletter, vydanie č. 2, november 2004)